5 najčastejších druhov čumilov

Asi každý Slovák vie, že naše hlavné mesto zdobí socha s výstižným menom Čumil. My, postihnutí ľudia, však máme oproti zdravým výhodu – ak chceme vidieť nejakého čumila, nemusíme cestovať do Bratislavy, stačí vystrčiť koleso, barlu či inú anomáliu z domu.

Na čumiloch je zaujímavé hlavne to, že im je úplne jedno, či ste len bežne vyzerajúci človek, ktorý sedí na obyčajnom vozíku, alebo si prídete prezrieť nové módne kúsky do obchodného centra po ležiaci, s dvomi extra dierami v tele a na dýchacom prístroji, akoby sa nechumelilo. Oni nie sú náročné publikum, čumia rovnako, stačí im, že ste niečím iní.

Ľuďom, ktorí na nich nie sú zvyknutí, ako napríklad zdravým kamarátom alebo príbuzným, čumilovia často pripadajú deprimujúci, pretože kvôli nim sa postihnutí ľudia vonku musia aspoň trochu cítiť ako nejakí mimozemšťania alebo ako zvieratá v zoo. Áno, to je z časti pravda. No pre niekoho ako som ja, kto s čumilmi žije, odkedy otvoril oči, sú takisto humorní. Predsa len si treba uvedomiť, že čumilovia sú tí, pre ktorých treba cítiť ľútosť. Sú to zväčša ľudia, ktorí trpia tragickou neznalosťou rozmanitosti ľudstva a väčšinou aj neznalosťou slušného správania. Prečo by som si z nich teda nerobila srandu?

A tak som zostavila rebríček piatich najčastejších druhov čumilov. Ak sa v ňom náhodou nájdete, dúfam, že sa sami na sebe dokážete zasmiať a potom aj zamyslieť sa. A ak sa nenájdete, gratulujem, máte u mňa (a určite aj u mnohých ďalších) malé bezvýznamné plus.

---

1. Čumil usmievavý

Bez debaty najčastejší druh čumila je ten usmievavý. Na rozdiel od troch nasledujúcich čumilov, tento pozná význam slova sebareflexia, takže namiesto zahanbenia seba alebo očumovaného človeka, zvolí široký americký úsmev. Prečo? To by som rada vedela.

Každopádne z čumilov usmievavých sú rozhodne najzábavnejší tí, ktorí dokážu za stotinu sekundy prejsť z absolútne znechuteného výrazu na nútený úsmev, a keď prejdem okolo nich, vrátia sa k svojmu nešťastiu. Títo čumilovia zrejme nikdy nezažili krásy slovenských nemocníc, ak si myslia, že pred postihnutým človekom skryjú existenciu depresie.

2. Čumil nenápadný

Čumil nenápadný je pravdepodobne môj najobľúbenejší druh čumila, pretože on verí, že ho nikto nevidí asi ako dieťa, ktoré si zakryje oči a myslí si, že je neviditeľné. Má dve najčastejšie metódy: buď si vnútri budovy nasadí slnečné okuliare a otočí sa na vás úplne rovnako, ako keby okuliare nemal, alebo naopak drží hlavu neprirodzene rovno a otáča vaším smerom iba oči, pretože pravdepodobne verí, že ľudia nevedia, ako fungujú zorničky. Tí kreatívnejší taktiež vykúkajú spoza regálov či pliec okoloidúcich.

3. Čumil ukazovavý

Toto je definitívne najhlúpejší druh čumila. Takýto človek vôbec nepozná pojem hanba ani nič podobné. Keď uvidí postihnutého človeka, okamžite mu vystrelí ruka s vystrčeným prstom (mám na mysli ukazovák, aby sme mali jasno v gestách) a druhou rukou potrasie každého, s kým tam práve je, aby sa tiež pozreli a prípadne si naňho ukázali.

Možno si hovoríte, že veď sú to deti, tie ešte nevedia, čo sa patrí. To je práve ten problém – nie sú to deti, ale ich rodičia, ktorí následne svoje deti upozornia, aby sa na to čudo pozreli a ukázali prstom. V takých chvíľach mi napadá, že možno vôbec nie je problém v tom, že ľudia neučia svoje deti a okolie akceptovať postihnutia, ale predovšetkým v tom, že ich učia správať sa takto.

4. Čumil sovohlavý

Čumil sovohlavý je skutočne nadprirodzený jedinec, dokáže totiž prejsť okolo postihnutého človeka a čumieť naňho ďalej s hlavou otočenou o 180 stupňov dozadu. Na moje nešťastie sa ešte nikdy nestalo, že by takýto čumil narazil do steny, ale videla som pár potknutí sa a tesných zrážok s inými ľuďmi. Priala by som si, aby týchto čumilov bolo viacej, bolo by to ako pozerať tie kompilácie pádov na YouTube.

5. Čumil zakrádavý

Tento vzácny druh čumila sa vyskytuje predovšetkým na rodinných oslavách, no zriedka aj na verejnosti. V prvom menovanom prípade ide o veľmi vzdialeného príbuzného, ktorý vás ešte nevidel a vlastne nevie, čo ste zač. Čumil zakrádavý je jedným z mála zábav, ktoré sa pre postihnutého človeka na takých oslavách dejú.

Nie je ťažké ho spozorovať hneď ako vás zbadá a potom sa už len smejete, keď postupuje podľa klasických krokov jeho druhu. Najprv odchytí každého, s kým ste sa rozprávali, a veľmi nenápadne (pozerajúc sa a ukazujúc na vás) sa ho na vás pýta. Keď nazbiera dostatočné množstvo informácií, začne druhá fáza – pokus o rozhovor priamo s vami a vašimi rodičmi. Vtedy sa čumil začne zakrádať postupne o jeden-dva stoly bližšie, až kým nepríde k vám, nestratí odvahu, kedy nasadí úsmev čumila usmievavého, a plynule pokračuje v ceste, aby to nezačalo byť trápne. Po niekoľkých kolách takéhoto zakrádania sa vás konečne osloví, pripadne požiada niekoho z vašej blízkej rodiny, aby išiel s ním a predstavil ho. V tej chvíli sa čumil zakrádavý vyvinie na bežnú otravnú tetu z dvadsiateho kolena.

---

Stretli ste sa už s niektorým z týchto čumilov, máte skúsenosti s inými druhmi alebo ste už niekedy sami boli jedným z nich? Budem rada, ak sa o to podelíte v komentároch. Veď ako by povedal náš legendárny kapitán Danko, žiadny človek nedokáže tak čumieť na človeka, ako dokáže len človek na človeka.