2 najhoršie stvárnenia postihnutých ľudí

Túto krátku sériu (zatiaľ) zakončujem hneď dvojitou dávkou recenzií filmov o postihnutých ľuďoch, a to tých, ktoré podľa mňa stvárnili moju komunitu v tom najhoršom svetle. Upozorňujem, že tento článok obsahuje spoilery, ale nebojte sa, o nič tým neprichádzate.

Predtým, ako som ťa poznala (Me Before You)

Moja najlepšia kamarátka ma varovala, aby som Predtým, ako som ťa poznala nepozerala, vraj ma nahnevá a znechutí. No ja som jej veľmi neverila, veď film, kde sa stretli Neville Longbottom, Daenerys Targaryen a Tywin Lannister, so soundtrackom od Eda Sheerana a Imagine Dragons nemôže byť až taký zlý, však? Nuž, je. Je taký príšerný, že som z neho bola vytočená skoro celé dva dni, hlavne pretože som vedela, aký úspech vo svete má toto dvojhodinové citové vydieranie.

Ale začnime od začiatku. Film sa začína tým, že Williama, ktorý dovtedy nepoznal definíciu slova problém, zrazí motorka a on sa stane quadruplegikom. William je, isteže, nechutne bohatý, pretože filmári akosi nedokážu vytvoriť postihnutú postavu, ktorá by mala pekný život bez miliónov na konte. A takisto je (podľa názoru ostatných postáv) dokonalo krásny, veď inak by podľa filmovej logiky o postihnutého človeka nikto nezakopol a už vôbec nie diváci.

Williama opustí priateľka a dá sa dokopy s jeho najlepším kamarátom, ktorý ho takisto prestal kontaktovať. V tomto prípade je otázne, či sa naňho vykašľali kvôli postihnutiu, ako vám to podáva film, alebo kvôli tomu, že William je absolútne neznesiteľný. Rozhodol sa totiž od rána do večera sedieť vo svojej izbe, počúvať hudbu a pri každej príležitosti niekomu pokaziť deň. Kam sa hrabú elfovia a jednorožci? Toto je ešte len nerealistická postava.

Rodičia mu teda nájdu osobnú asistentku, ktorú by som bez irónie okamžite brala. (Vážne, hľadám ďalšiu asistentku, ozvite sa mi.) Louisa je vtipná, inteligentná, sama sebou a má pestrý štýl obliekania. Rozhodne sa, že Williama nenechá utápať sa v depresii a donúti ho žiť život naplno. A samozrejme, pretože je to romantický film, sa títo dvaja do seba medzitým zamilujú.

Do tohto momentu to môže znieť ako skvelý film. Veď by to aj bol, keby každá jedna pekná či zábavná scéna počas celého filmu neskončila rozhovorom o tom, že aj keď Williama teší takýto život a miluje Louisu, tak nemôže byť šťastný, pretože je postihnutý. Chudáčik bohatý, krásny, vzdelaný, s úprimnou a opätovanou láskou, s milujúcimi rodičmi a všeobecne so všetkým, po čom ktokoľvek na svete kedy túži, nemôže byť šťastný, pretože je na vozíku. A vždy, keď toto William nadhodí, tak mu všetci naokolo iba prikyvujú, akú má pravdu, že takto sa nedá kvalitne žiť. Viete si predstaviť, aká to je urážka pre každého postihnutého človeka na svete? Navyše ak toto uvidí niekto čerstvo ochrnutý, kto sa s tým ešte len vyrovnáva, tak ho to môže jedine priviesť na tie najhoršie myšlienky.

William sa s týmto prístupom teda rozhodne odcestovať do Švajčiarska, kde je legálna eutanázia, aby svoje „trápenie“ mohol ukončiť. Musím poznamenať, že verím v to, že ľudia by mali mať právo a možnosť vybrať si, kedy chcú zomrieť, takže o to nejde. Ide o dôvod, prečo sa tak William rozhodol. Jeho dôvod bol totiž ekvivalentom malého dieťaťa hádžuceho sa o zem v obchodnom centre, pretože mu rodičia nekúpili hračku, keď ich má doma sto a zabaví sa nimi oveľa viac.

Podľa logiky filmu Predtým, ako som ťa poznala je dobrý dôvod na samovraždu úplne čokoľvek, čo vám nevyjde, aj keď ste úplne šťastní aj bez toho. Nemôžete si dovoliť kúpiť vilu na súkromnom ostrove? Eutanázia. Nepodarilo sa vám stať sa svetoznámym umelcom? Eutanázia. Neurobili ste skúšku? Eutanázia. Niekto odmietol vaše pozvanie na rande? Eutanázia. No a čo, že máte všetko ostatné, o čom ste kedy snívali? Chýba vám v živote jediná vec, takže existuje iba jedna odpoveď – eutanázia. A presne túto pochybnú, až tragikomickú logiku film Predtým, ako som ťa poznala podsúva divákom, ktorí ju ale hlcú, pretože ide o postihnutie. Pritom by Williamovi stačila normálna facka a bolo by po probléme.

To nie si ty (You’re Not You)

Tento film opakuje základnú chybu, ktorú nájdete u postihnutých postáv často, a ktorú som už preberala v článku o seriáloch – celý charakter postihnutej postavy je ten, že je postihnutá. Film To nie si ty rozpráva príbeh 35-ročnej ženy, ktorej diagnostikujú ALS (čo bola, ak neviete, choroba Stephena Hawkinga). To je celé. V jej živote sa nedeje nič iné, iba je postihnutá.

Veľmi rýchlo mi došlo, že scenár, réžiu a všetky ostatné dôležité súčasti tohto filmu mali na starosti zdraví ľudia, ktorí sa riadili iba svojou predstavivosťou na tému, ako by sa asi správali, keby dostali takú chorobu oni. Naozaj neverím, že im v živote napadlo opýtať sa niekoho postihnutého na realitu takej situácie alebo sa aspoň pozrieť na ľudí v tejto komunite.

Hlavná postava Kate sa teda rozhodla po krátky zvyšok svojho života nečinne sedieť a pozerať sa z okna, hoci má veľmi očividne dosť peňazí na to, aby si kúpila všemožnú technológiu a pomocou nej bola produktívna alebo minimálne mala nejaké koníčky. Za celé dve hodiny filmu sa navyše nebola schopná úprimne usmiať – urobila tak až dva krát, pričom raz z toho bola nafetovaná a druhý raz verila, že o chvíľu zomrie. Všetky jej ostatné úsmevy boli veľmi silené či také tie typy úsmevov, ktoré majú zabrániť tomu, aby ste sa rozplakali. Skrátka sa z nej stala kôpka nešťastia a vôbec sa nedozviete, čo okrem návštev lekára a rehabilitácií zvykne cez bežný deň robiť.

A potom je v šoku, že jej manžel a všetky jej kamarátky sa s ňou po viac ako roku snaženia nemajú o čom rozprávať a pozerajú sa na ňu iba ako na pacienta a bremeno. Týmto, samozrejme, netvrdím, že náhle ochrnutý človek nemá právo na depresívne nálady, to by bol nezmysel. Ale je to nerealistické zobrazenie akéhokoľvek postihnutia vrátane ALS. Nikto sa proste nerozhodne prestať byť ľudskou bytosťou ako tuto Kate, diagnóza z človeka nevygumuje jeho osobnosť. Každý ťažko postihnutý človek si nájde spôsob, ako žiť, pretože každý si pre to chce nájsť dôvod.

Keby postihnutí ľudia naozaj mali takýto prístup k životu, tak áno, tento film by bol celkom realistický. Veď nikto, dokonca ani ďalší postihnutí ľudia, by nevydržali neustále počúvať niekoho, kto nemá iný koníček ako melancholicky sa pozerať z okna. No To nie si ty má celkom iný problém pri predstave kvalitných priateľstiev, a to ten, že Kate sa dokáže kamarátiť jedine s dvomi osobami. Prvá z nich je jej asistentka, ktorá jej len tak z ľútosti pripomína, že je statočná, skvelá a bezdôvodne ju zrazu začala mať rada. A druhá je ďalšia žena s ALS, ktorá má zrejme jasnovidecké schopnosti, pretože na Kate spoznala, že má ALS v dobe, kedy by podľa vzhľadu mohla mať tisíc iných diagnóz zabraňujúcich chôdzi. Skrátka film naznačuje, že postihnutí ľudia sa môžu priateliť iba s ďalšími postihnutými ľuďmi alebo so zdravými, na ktorých sú odkázaní. To nie si ty je teda od začiatku do konca jeden veľký nezmysel.

Som 23-ročná žena s diagnózou spinálna svalová atrofia (SMA) typ 1, ktorú diskriminácia ľudí s postihnutím unavuje oveľa viac ako jej nefungujúce svaly. Viac sa dozviete na stránke „Cieľ blogu“ v hornom menu. Za tento blog som bola nominovaná na Novinársku cenu 2019. Od roku 2020 mi robia korektorov Kristína Zaťková a Ivan Lucien.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *