Aj takto môže vyzerať zneužívanie postihnutých ľudí

Určite ste sa s tým už stretli aj vy: Na sociálnej sieti sa vám objaví príspevok s postihnutým človekom. Otvoríte ho, dozviete sa, aké všetky zdravotné a sociálne problémy má – je to príšerne dlhý zoznam. A celý príspevok sa končí tým, že a predsa bojuje, žije a usmieva sa! Vás to možno zahreje pri srdiečku, mne sa z toho obráti žalúdok toľkokrát, že mi z PEGu vznikne ventilátor. No táto problematika je vzácna práve v tom, že by sa z takýchto „inšpiratívnych“ príspevkov malo robiť zle aj zdravým ľuďom, škodia totiž aj vám.

Dobré a zlé príklady inšpiratívneho človeka

Samozrejme, nie každá kombinácia slov inšpiráciapostihnutie je zlá. Rozdiel je v tom, kvôli čomu označujete postihnutého človeka za inšpiratívneho. Tvorí umenie, ktoré vás inšpirovalo pozerať sa na svet inak? Super! Je to aktivista a bloger, ktorý vás inšpiroval k zamysleniu sa (žmurk, žmurk)? Perfektné! Snaží sa inšpirovať vás, aby ste boli sami sebou? Skvelé! Skrátka, robí ten človek niečo produktívne, so zámerom inšpirovať druhých? Výborne! Pretože v tomto prípade je úplne jedno, či ten človek má, alebo nemá postihnutie – jeho cieľom je inšpirovať vás, a ak sa mu to podarí, je to jedine dobre.

Ide však o postihnutého človeka, ktorý vás inšpiruje proste tým, že žije svoj život namiesto toho, aby všetko vzdal a chcel svoj život ukončiť? Áno? A teraz si uvedomte, čo to znamená. Človek vás inšpiruje tým, že sa narodil s pudom sebazáchovy. To je celé. Toto vám seriózne stačí na to, aby ste nadobudli chuť do života? Fajn, tak sledujte, ako sa muchy snažia uletieť pred mucholapkou, veď to je úplne rovnaký príklad pudu sebazáchovy a navyše to tú muchu neponíži, narozdiel od postihnutého človeka.

Mucha pritom na vlastné prežitie vynaloží viac úsilia ako my. To, že prežívame, je totiž zásluhou lekárov, zdravotných sestier a vedcov, a nie nás, ktorí len dajú súhlas alebo prehltnú tabletku. Našou zásluhou je množstvo iných vecí, ktoré ale prehliadate, pretože oceniť postihnutých ľudí za prácu, akú môžu robiť aj zdraví, by bolo príliš ľudské, príliš normálne. Prežitie má väčší šmrnc.

Katastrofálny dopad postihnutej inšpirácie

Dopad takého lacného využívania postihnutých ľudí na inšpiráciu už však taký šmrnc nemá. Je až natoľko ponižujúci, že sa v našej komunite zaužíval termín inspiration porn (verím, že aj tí, ktorí nevedia po anglicky, si to dokážu preložiť). Naozaj je naša situácia veľmi podobná tomu, ako keď sa na internete objaví video pre dospelých s niekým, kto v ňom účinkovať nechcel.

Postihnutý človek si povie, že už nemá zmysel snažiť sa o nejaký seriózny cieľ, pretože fakt, že ho ľudia budú považovať za inšpiráciu kvôli diagnóze, bude vždy dôležitejší. Každú jeho snahu to znehodnotí alebo prinajlepšom odsunie na druhú koľaj. Nielenže rezignuje, ale v tom horšom prípade sa sám začne prezentovať len ako inšpirácia. Verí totiž tomu, že ľudia si ho tak zaškatuľkovali a v dnešnom svete nemá šancu vyslobodiť sa z tej škatuľky, čiže toto je jediný spôsob, ako mať pocit akéhosi úspechu.

Niekomu ten počet obdivných ód dokonca stúpne do hlavy. Keďže mu absolútne nikto nie je schopný povedať niečo výchovné alebo kritické, začne si o sebe myslieť, že naozaj je tým najúžasnejším, najtalentovanejším a najosvietenejším človekom, aký kedy existoval. Kohokoľvek, kto sa s ním potom začne rozprávať ako so seberovným, označí za monštrum, pretože mu každou druhou vetou nevyjadruje kompliment a ešte s ním aj občas nebodaj nesúhlasí! A ľudia, ktorými sa medzitým obklopil, ho v tom ešte aj podporia. Veď ako sa niekto len opovažuje povedať mu, že ten text, ktorý je čitateľný asi tak, ako keď mojej kamarátke prejde po klávesnici jej pomeranian, mu Ikar nevydá?

Nič z toho nie je môj predpoklad ani výmysel. Poznám množstvo postihnutých ľudí, ktorí presne takto trpia tým, že ich spoločnosť vnútila do pozície inšpirácie. Takýto prístup k mojej komunite ničí obrovský potenciál, ubíja skvelé charaktery a znemožňuje pokrok, pretože sa tým začne začarovaný kruh ľudí, ktorí sa stanú jedine inšpiráciami kvôli tým inšpiráciám pred nimi.

Inšpirácia alebo citové vydieranie?

Ako som však spomenula v úvode, prestať s používaním postihnutých ľudí na inšpiráciu by nepomohlo len nám, ale aj zdravým ľuďom. Väčšina tých „inšpiratívnych“ príspevkov sa totiž nekončí len tým, že sa daný človek stále usmieva. Záver zvykne takisto vyčítať zdravým ľuďom, že sú nevďační za svoje vlastné zdravie či sú dokonca neschopní, pretože so svojimi možnosťami nerobia každý deň maximum. Lenže vtedy už nejde o inšpiráciu, ale o nenápadné citové vydieranie, pri ktorom sme využití len ako jeho prostriedok.

Dúfam, že si nikto seriózne nemyslí, že my, postihnutí, nenávidíme zdravých za to, že nevyužívajú svoje telá dennodenne do skolabovania. Veď kto by sa so mnou rozprával o filmoch s Eddiem Redmaynom, keby ste si občas nedali pauzu a nepozreli by ste si nejaký?

No vážne, všimnite si, že žiadny podobný príspevok nevytvoril postihnutý človek. Vždy je to podané v tretej osobe: „Tamten ťažko chorý chlapec dnes podstúpil svoju tisícu operáciu, a to má len 3 roky! A čo si dnes urobil ty?“ My sa do takého svetla nikdy nestaviame, a to nielen preto, že väčšina z nás nedokáže stáť. Skrátka si uvedomujeme, že postihnutie nie je ani jediný, ani ten najhorší problém na svete. Množstvo ľudí má problémy, s ktorými si postihnutý človek nedokáže predstaviť žiť. Je jedno, či už ide o psychické problémy, ťažkú rodinnú situáciu, stratu blízkeho, alebo o čokoľvek iné, aj keby sa to v porovnaní s nami zdalo nezmyselné. To, že existujú postihnutí či ťažko chorí ľudia, by nemalo nijako znehodnocovať problémy iných. Rovnako ako problémy tretieho sveta neznamenajú, že by sa teraz mala ignorovať všadeprítomná diskriminácia postihnutých v pokročilých krajinách len preto, že iní to majú ešte horšie.

Vždy sa nájde niekto, kto je na tom horšie, nech už ste v akejkoľvek situácii. Práve preto by sme ľudí nemali definovať podľa ich problémov, ale naopak podľa ich silných stránok. Stačí otvoriť oči a takých predností, ktoré sa netýkajú diagnózy, na postihnutých ľuďoch nájdete nespočetne.

Som 23-ročná žena s diagnózou spinálna svalová atrofia (SMA) typ 1, ktorú jedného dňa začala unavovať diskriminácia postihnutých ľudí oveľa viac ako jej nefungujúce svaly. Viac sa dozviete na stránke „Cieľ blogu“ v hornom menu. Od roku 2020 mi robia korektorov Kristína Zaťková a Ivan Lucien.

7 komentáre k “Aj takto môže vyzerať zneužívanie postihnutých ľudí”

  1. Petra,
    ďakujem Vám za tieto perfektne realitické príspevky na Vašom blogu.
    Slovenský internet (a mentalita) plné “srdcervúcich príbehov o chudáčikoch hendikepovaných ľuďoch” potrebuje články, aké píšte Vy.

  2. Ešte by som dodala, že niektorí ľudia vôbec pri vážnych zdravotných problémoch nemajú chuť hrať sa na inšpiráciu alebo čo. Keď moja príbuzná umierala na rakovinu, bolo jej niekedy vyslovene tak zle kvôli komplikáciám či chemoterapii, že ledva prežívala nadopovaná silnými liekmi. Keď jej bolo lepšie, tak sa venovala rodine, oddychovala, nič špeciálne nerobila, akurát musela riešiť aj poslednú vôľu a podobne.

    1. Dúfala som, že práve toto je z článku jasné – že postihnutí a vážne chorí ľudia neexistujú na to, aby druhých inšpirovali. Sme predsa úplne normálni ľudia, ktorí si len žijú svoj život. Ale ak to z článku jasné nebolo, tak som rada, že ste to poznamenali 🙂

  3. A ještě horší je, když článek končí odkazem na transparentní účet – aneb “Přispějte kriplíčkovi na piškotek.”

    1. “Přispějte kriplíčkovi na piškotek.” ma vážne pobavilo ? Ale áno, súhlasím s vami. No na druhú stranu rozumiem, že rodina daného postihnutého človeka často nemá na výber, pretože na Slovensku sa finančnej pomoci nedovoláte a ľudia zvyčajne nezakopnú o dôstojne vyobrazeného človeka v núdzi.

      1. Je to podobný terminus technicus jako insporno. Ve smyslu – Juuu! Ty ses dnes ráno probudil, no ty jsi skvělej! Tady máš za odměnu piškotek. 😀
        Ano, je smutné, že mnozí nemají na výběr a na nejnutnější potřeby musí žebrat. Je to smutný obrázek společnosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *