Ako COVID-19 pomohol postihnutým ľuďom?

Ako väčšina ľudí, aj ja v tejto dobe takmer nedokážem myslieť na nič iné ako na COVID-19 a na to, ako mi zmenil život. No teraz nemyslím len to, že mi zrušil plány s kamarátmi, znemožnil pomoc asistentiek a niekoľko ďalších vecí. Koronavírus totiž mne a mnohým ľuďom, ktorí rovnako ako ja ležia doma a doslova nedokážu pohnúť ani prstom, otvoril aj množstvo možností.

Ako? Nuž, zdraví ľudia strávili doma iba týždeň a zrazu si uvedomili, že väčšina toho, za čo sa postihnutí hádajú a bijú už desaťročia, sa dá ľahko a rýchlo zrealizovať. Pretože tentokrát sa to deje pre zdravých, tak je samozrejmé, že sa to dá, však?

Doba internetu

Takže si zhrňme udalosti posledných dní. Základné a stredné školy začali vyučovať svojich žiakov cez internet. Ale keď som si hľadala strednú školu ja, moji rodičia museli obehať celú Nitru a aj tak som skončila na škole pre postihnutých ľudí až v Bratislave, pretože pre každú inú školu bolo moje postihnutie nezlučiteľné so štúdiom (prečítajte si celý článok tu). Minimálne zahraničné vysoké školy ponúkajú aj online kurzy, pričom doteraz bolo nemysliteľné, že človek, ktorý nedokáže dochádzať do školy, by mal k dispozícii vyššie vzdelanie. Práca z domu sa stala bezproblémovou záležitosťou, aj keď ťažko postihnutým ľuďom bolo dovolené to isté len zriedka, ak vôbec. Vždy sme si museli vytvoriť pracovné miesta sami alebo žiť z dávok od štátu a z charít či z peňazí rodiny, čo je ponižujúce.

Organizujú sa live akcie, na ktoré som kvôli prakticky neexistujúcej bezbariérovosti alebo mojím ťažkostiam s cestovaním nikdy predtým nemala šancu ísť – napríklad koncerty, divadelné predstavenia alebo taký český CoronaCon, čo je obdoba conov pre fanúšikov fantasy a sci-fi. Otvorilo sa množstvo prehliadok múzeí a iných zaujímavostí, po ktorých sa môžem prechádzať celé hodiny bez obáv, že sa mi vybije baterka v dýchacom prístroji. Ľudia začali na Netflixe a iných aplikáciách bežne sledovať filmy s priateľmi na diaľku. A to všetko je len zopár príkladov toho, ako ľudstvo v priebehu týždňa či dvoch prispôsobilo každú oblasť života na fungovanie z domu.

Nedá sa alebo nechce sa?

A tak sa pýtam: Prečo to doteraz nebolo možné? Prečo sa každý postihnutý človek musí mesiace hádať za právo na každú bežnú súčasť ľudského života, len aby dostal odpoveď „Nedá sa“?

V posledných týždňoch sa ukázalo, že prispôsobiť svet tak, aby boli jeho súčasťou úplne všetci, sa nielen dá, ale to ani nie je také zložité. Už sa nedá poprieť, že každá odpoveď „Nie je to možné.“ v skutočnosti znamenala „Nezaujímate nás, nechceme vás tu.“ Odteraz však budeme mať dôkazy o tom, čo všetko sa dá a ako sa to dá uskutočniť. Aj keď sa celá táto karanténa skončí a na koronavírus sa úplne zabudne, tak my, postihnutí, nezabudneme na to, aké bohaté možnosti na život sa nám týmto otvorili. A nenecháme to zabudnúť ani vás. Touto pandémiou sa časy diskriminačných výhovoriek skončili. Keď sa chce, tak sa dá.