Koronavírus! A kde bola kolektívna imunita doteraz?

Spinálna svalová atrofia – SMA, predovšetkým typ 1, ktorý mám ja, je taký začarovaný kruh (chápete, čierna SMAgia). Keďže mi odmalička ochabovali pľúca, nesmela som ochorieť, pretože by tým nastalo riziko, že by som sa udusila – a keďže som si v správnom veku chorobami nesmela vybudovať imunitu, tak do dnes chytím každý neškodný bacil či vírus, ktorý okolo mňa preletí, a ten ma môže veľmi ľahko a rýchlo zabiť.

Kolektívna imunita v praxi

Moja nízka imunita môže za to, že keď pri mne niekto kýchne alebo zakašle, hoci je zdravý, okamžite ma pichne v pľúci a obleje ma studený pot ako pri horúčke. Dá sa povedať, že sa zo mňa stal tak trochu hypochonder, podobne ako som podľa môjho otca „tak trochu postihnutá“ (som ležiaca na dýchacom prístroji). Paniku z niečoho, čo by mohlo byť smrteľné a je voľným okom neviditeľné, teda poznám veľmi dobre. A zdá sa, že odkedy sa svetom šíri koronavírus, poznáte ju aj vy. Vitajte v mojom svete!

My, postihnutí a chorí, a vy, zdraví, sme totiž doteraz naozaj museli žiť v rozdielnych svetoch. Inak si neviem vysvetliť, ako to, že si bežná populácia až teraz uvedomila, čo znamená pojem „kolektívna imunita“. (Dala som vám tam link na Google, aby ste sa nemuseli namáhať.) Zrazu všetci pochopili, že si treba poriadne umývať a dezinfikovať ruky. Zrazu si uvedomili, že potrebujeme očkovanie, aby sme nevymreli. Zrazu nie je problém chodiť po vonku v rúškach ako je zvykom v Japonsku. Zrazu každý myslí na to, že ak niekto infikovaný vojde medzi ľudí, môže byť zodpovedný za smrť slabších.

Štatistiky, počty a iné fóbie

A kde bol tento prístup doteraz? Na Slovensku žije viac ako milión starých ľudí, pol milióna postihnutých ľudí, nehovoriac o tých desiatkach tisíc ľudí s rakovinou a inými ochoreniami, ktoré im zabili imunitu. To je dokopy tretina Slovenska, ktorú môže na živote ohroziť aj obyčajná chrípka a zároveň by ju ochránili rovnaké opatrenia, aké robíte voči koronavírusu.

Možno si hovoríte, že miešam jablká s hruškami, povedzme si preto zopár ďalších štatistík. Na koronavírus zomrelo 3,4 % nakazených ľudí, čo je niečo málo cez 3 000 ľudí. Väčšina z nich bola v pokročilom dôchodkovom veku a množstvo tých ostatných malo nejaké predchádzajúce zdravotné problémy. Na chrípku zomiera ročne 300 000 až 600 000 ľudí na celom svete a pred dvoma rokmi som jednou z nich takmer bola aj ja. Namiesto toho som skončila „iba“ na pľúcnej ventilácii, s ktorou budem žiť šťastne až do smrti. Niekto o mne natočte Disneyovku.

Nemyslite len na seba

No teraz zase vážne. Ľudia z mojej komunity, zdravotníci a mnohí ďalší sa vás v tomto ohľade pokúšajú vzdelať už dlhé roky s prakticky nulovým výsledkom. Stále k nám chodíte na návštevy chorí s tým, že preháňame a sme paranoidní. Takisto neprestávate chodiť do obchodných centier s chrípkou, dotýkate sa tam tovaru a kýchate do priestoru. Mnohí ani nedávate svoje deti očkovať, pretože ste si o tom prečítali konšpiračnú teóriu. Ale stačí, aby prišiel jeden omnoho menej nebezpečný koronavírus, niekto vám povedal, že môže ohroziť aj ľudí bez predošlých zdravotných problémov, a všetko je zrazu inak? Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že ak ide o životy zdravotne znevýhodnených alebo nejakým spôsobom slabších, tak pred problémom veľmi ochotne zatvoríte oči. Akoby bolo naše prežitie menej dôležité než to vaše.

Zamyslite sa nad tým a rozhodnite sa, akým človekom chcete byť. Nechce sa mi veriť tomu, že chcete byť tým, kto ohrozí zdravie niekoho iného kvôli svojej vlastnej ľahostajnosti.

Som 23-ročná žena s diagnózou spinálna svalová atrofia (SMA) typ 1, ktorú diskriminácia ľudí s postihnutím unavuje oveľa viac ako jej nefungujúce svaly. Viac sa dozviete na stránke „Cieľ blogu“ v hornom menu. Za tento blog som bola nominovaná na Novinársku cenu 2019. Od roku 2020 mi robia korektorov Kristína Zaťková a Ivan Lucien.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *