Momenty plné SMAgie #1 – to naj z júla

Vitajte pri novej sérii na tomto blogu! Nazvala som ju Momenty plné SMAgie, pretože výraz „SMAgia“ považujem za otočenie SMA (spinálnej svalovej atrofie) na niečo pozitívne. V tejto sérii vám teda budem ukazovať, ako povedala moja kamarátka, veci, ktoré ma pozitívne postihli. Budem tu vyzdvihovať rôzne drobnosti, ktoré podľa mňa robia tento svet lepším pre ľudí s postihnutím. Často pomocou nich budete môcť nahliadnuť do môjho osobného života a občas sa aj, dúfam, zasmejete. V každom prípade by to malo byť rýchle a príjemné čítanie, ktoré budem stále striedať s mojím klasickým sťažovaním sa na našu ableistickú spoločnosť. Nebojte sa, nikto ma nevymenil ani som sa nezapredala, stále sa hnevám.

---

Sledovanie Comic-Conu@Home

Síce mám v lekárskej správe napísanú diagnózu SMA typ 1, ale moja hlavná celoživotná diagnóza je v skutočnosti Geek typ fantazák. A keď je človek taký geek, jeden z jeho najväčších snov je aspoň raz v živote ísť na ten pravý americký Comic-Con. Lenže pre mňa to nikdy nebolo a nebude možné. Jednak sa ako ležiaca na dýchacom prístroji nedostanem do lietadla, ale takisto to nie je dobrý nápad, pretože Amerika je… Amerika. (Povzdychla by som si, ale nedá sa mi.)

No tentokrát, ironicky vďaka Covidu-19, sa mi to podarilo. Comic-Con sa konal online a ešte aj v časoch, ktoré boli skvelé pre európske časové pásmo. A tak som si z pohodlia domova sledovala Petra V. Bretta, Jima Butchera a ďalších spisovateľov, ktorých uznávam. Potom som sa pozrela na brožúru online aktivít a milo ma prekvapil obrázok vozičkára, ktorý názorne predvádzal plnenie úloh hneď vedľa obrázku stojaceho človeka.

Potešilo ma, že organizátori Comic-Conu takto mysleli na geekov s postihnutím a pevne dúfam, že do budúcna na alternatívne spôsoby účasti nezabudnú. Mohli by sa od nich poučiť mnohí organizátori rôznych udalostí.

Moderný design Facebooku

Facebook ešte na začiatku júla vydal svoj nový, moderný design. Moju stenu hneď zaplnili memes o tom, ako sa to nikomu nepáči, nikto to nechce a nikto sa v tom nevie orientovať. Ja, narozdiel od nich, som nadšená. K ovládaniu počítača totiž používam špeciálnu technológiu Tobii PCEye Plus, čo znamená, že kurzor a klávesnicu ovládam očami.

Nový design Facebooku mi omnoho uľahčil manipuláciu s ním, pretože je všetko väčšie a priestornejšie. Už sa nemusím báť, že namiesto otvorenia chatu kamarátky kliknem na človeka pod ňou, ktorého v skutočnosti neznášam, a rovno mu aj zavolám. A nestane sa mi ani to, že namiesto otvorenia komentárov zazdieľam niečo príšerne nekorektné. Preto sa, prosím, nebráňte inovácii. Ak ste zdraví, neskomplikuje vám život, zato postihnutým ho veľmi uľahčí.

Aktivita v prírode – vyhliadková veža Čajka v oblakoch

Neviem, či ste si to všimli, ale lesy nie sú bezbariérové. Netuším, prečo tam tie medvede nestavajú rampy, to bude asi ableizmus. Pre nás vozičkárov je preto veľmi komplikované až nemožné, aby sme len tak vyrazili do prírody, čo bola počas prvej vlny pandémie prakticky jediná možnosť, kam ísť, ak mal človek rozum.

Našťastie existuje vyhliadková veža Čajka v oblakoch v Bojniciach, ktorá je úplne bezbariérová. Takisto má priehľadné zábradlie, takže aj nižšie posadení alebo poľahnutí ľudia si môžu užiť výhľad na rozľahlé slovenské lesy a hory. Na mojom Instagrame nájdete zopár fotiek, ak by vás zaujímalo, ako krásne to tam vyzerá. Takéto bezbariérové atrakcie sú na Slovensku obrovskou vzácnosťou, pritom nie je dôvod, prečo nestavať budovy, ktoré budú prístupné pre všetkých. Čajka v oblakoch by mala byť v 21. storočí len prvá z mnohých a naozaj je perfektným príkladom, ako na to.