Momenty plné SMAgie #10 – krásy komunity

Jednou z najväčších krás komunity ľudí s postihnutím je naša vzájomná podpora. V desiatych Momentoch plných SMAgie ju spomínam hneď trikrát. Samozrejme, že v tomto článku opisujem aj svoje nadšenie zo svojho merchu v obchode HendiKup. Ďalej vám odporučím výnimočnú videohru s hlavnou postavou na vozíku a možno najužitočnejší web pre každého človeka s akýmkoľvek postihnutím.

Super vozičkárka v hre Cardpocalypse

Keď som si kupovala hru Cardpocalypse, netušila som, čo očakávať. Podľa vývojárov Gambrinous som nanajvýš predpokladala dávku satirického, no nevinného humoru. Zistenie, že hlavná postava Jess je vozičkárka a ide o jednu z najlepších reprezentácií dieťaťa na vozíku, akú som kedy videla, pre mňa teda bolo úžasným prekvapením.

Jess je uvedená ako normálne dieťa, ktoré vo svojej izbe pozerá animovaný seriál a nechce sa jej ísť do novej školy. Prečo? Lebo je to dieťa a radšej by sa hrala so svojimi obľúbenými Mega Mutant Power Pets kartami, čo je v tomto svete paródia na Pokémon alebo zjednodušená verzia Magic the Gathering. Hráč na prvý pohľad vidí, že Jess sedí na vozíku, ale nikdy sa nedozvie, akú má diagnózu. V tejto hre totiž sledujeme príbeh dieťaťa, nie žijúcej zdravotnej karty.

Cardpocalypse však neignoruje postihnutie ako dôležitú súčasť Jessinej identity a spôsobu života. Keď teda neochotne nastúpi do školy, spriatelí sa s miestnymi outsidermi, pričom jedna z jej nových kamarátok jej pochváli vozík a Jess sa vďaka tomu uľaví. Očividne očakávala urážky, ktoré jej aj uštedrí školský tyran. Cardpocalypse teda nehovorí, že je také ponižovanie v poriadku, pretože chlapček iba nerozumel, čo sa Jess deje. Urážka vozičkárky kvôli jej zdravotnému stavu sa tu rovná nekompromisne zlému činu. Zvyšok jej konverzácií sa ale jej postihnutia netýka. Jess žije takmer obyčajný detský život, iba na vozíku.

Podobne sa v škole vyskytuje učiteľka, ktorá sa pri každej konverzácii nadchne, aká je Jess inšpiratívna a silná. Keď sa jej Jess opýta, prečo, učiteľka začne habkať a nakoniec to zdôvodní vozíkom. Oceňujem, že hráč vtedy uvidí Jess rozzúrenú rovnako, možno dokonca viac ako keď jej monštrá ohrozujú priateľov. Voči tým monštrám ich totiž dokáže ochrániť, ale voči ableizmu sa cíti bezmocná.

Cardpocalypse takisto komentuje bariéry. Hráč môže Jess presúvať iba po bezbariérových priestoroch – bez rámp a zjazdov z chodníkov sa nedostane ani len k ďalšiemu levelu a musí na tieto miesta poslať svojich síce zdravých, ale čo sa týka hry slabších priateľov. Jess tiež vysvetľuje, že do tejto školy musela nastúpiť, pretože je jediná bezbariérová v celom meste. Napriek tomu nedovidí do zrkadla v kúpeľni, čím Cardpocalypse ukazuje, že ani jediná bezbariérová škola v meste nemá dostačujúce podmienky.

Cardpocalypse však ukazuje aj výhody života na vozíku. Napríklad ho Jess ponúkne kamarátovi ako stupienok, keď jediné prostriedky, ako sa môžu brániť proti monštrám, nájdu na vrchu skrine.

Cardpocalypse je teda komplexnou a predovšetkým ľudskou reprezentáciou dieťaťa s postihnutím. Odporúčam ju všetkými štyrmi kolesami.

Merch na HendiKupe

Ak aspoň chvíľu sledujete môj blog alebo moje sociálne siete, veľmi rýchlo ste mohli zistiť, že oblečenie je pre mňa dôležité. Pomocou neho si zvyšujem sebavedomie a ukazujem ním cudzím ľuďom na ulici, že sa pod nehybným povrchom skrýva pestrá osobnosť s názorom. Je pre mňa preto jedným z malých splnených snov, že som si vytvorila vlastnú kolekciu oblečenia, ktorú plánujem neustále dopĺňať.

A záložky a odznaky? Tie nemajú nijaký poetický význam – sú to proste moje celoživotné úchylky, preto sa neprestávam usmievať, že vyrábam aj tie.

Ešte k tomu som dostala príležitosť predávať svoj merch na HendiKupe – v obchode vlastneným ľuďmi s postihnutím a určenom na podporu umelcov s postihnutím. Okrem množstva iného sa v tomto obchode nemusím báť, že nebudú rešpektovať mňa a moje potreby. Teším sa preto, že aj toto odvetvie mojej aktivistickej práce zostane v jadre našej komunity. Som hrdá, že môžem týmto spôsobom šíriť aktivizmus pre ľudí s postihnutím a potešiť aj umelcov.

Taktiež som ale hrdá na to, akú kvalitu majú moje výrobky. Obávala som sa predovšetkým nálepky na tričku, ktorej hrúbka mi celoživotne spôsobuje problémy. Mám totiž na tele extrémne citlivé miesto a v prípade, že sa mi ho dotkne hoci aj hrubá nálepka, mám pocit, že sa zvlečiem z kože, len aby to prestalo. (A potom vraj prečo som taká jedovatá.) Výrobca mojich tričiek ma však potešil veľmi príjemnou bavlnou aj mäkkou, takmer nebadateľnou nálepkou. Aj záložky sa mi podarilo vytlačiť na ekologický FSC papier, čo zahrieva moje hipisácke srdce.

Môj merch teda dopadol snáď lepšie než podľa mojich predstáv. Budem sa tešiť, ak vám urobí aspoň z polovice takú radosť ako mne.

All Access Life – zoznam pomôcok pre rôzne typy postihnutí

Nedávno som natrafila na web, ktorý považujem za jeden z najužitočnejších na svete pre prakticky všetky typy ľudí s postihnutím. All Access Life je pôvodne YouTube kanál, ktorý vedú Brad, muž so spastickou kvadruplegickou detskou mozgovou obrnou, ktorý nedokáže rozprávať, a jeho dlhoročný osobný asistent Daniel. Ich cieľom je zariadiť, aby mal Brad maximum slobody, samostatnosti a pohodlia vďaka adaptívnym technológiám.

Kým nemôžem odporučiť ich preafektované videá so silným zápachom inspiration porn, veľmi si vážim ich snahu o sprostredkovanie takýchto rád celej komunite ľudí s postihnutím. Na svojom rovnomennom webe vytvorili obsiahle zoznamy adaptívnych technológií, ktoré rozdelili do kategórií pre: fyzické postihnutia, nepočujúcich, nevidiacich, autizmus, Downov syndróm, detskú mozgovú obrnu a seniorov.

Osobne ma najviac zaujali napríklad slúchadlá, ktoré sa vyformujú podľa ucha človeka, a mobilný stylus na čiastočne ochrnuté ruky.