Idete tento rok na dovolenku k moru? Toto by ste mali vedieť

Ak ste na otázku v nadpise odpovedali áno, naozaj vás prosím, prečítajte si tento článok až do konca. Najskôr by ste o mne však mali vedieť jednu dôležitú vec – som ležiaca na dýchacom prístroji, pretože som v poslednom štádiu spinálnej svalovej atrofie (SMA) typu 1. Kvôli mojej diagnóze sa absolútne nič v mojom tele, teda okrem môjho mozgu, ani približne nedá označiť slovami „v poriadku“. (Dobre, priznajme si, že aj o mojom zdravom rozume sa dá často pochybovať.) Toto platí aj pre moju výrazne oslabenú imunitu. Takže ak hovoríme o Covide-19 a akýchkoľvek iných nákazlivých chorobách, pojem „riziková skupina“ je natoľko slabý, že by pre mňa mali vytvoriť novú kategóriu s názvom: „Preboha, nedotýkajte sa toho, nedýchajte okolo toho a radšej sa na to ani nedívajte, inak sa to rozpadne.“ (Pre referenciu, ľudia ma občas volajú To.)

Babka vs. zmrzlina

Musím povedať, že čo sa týka aktuálnej pandémie, výnimočne nemám čo vytknúť našej vláde. Na začiatku som očakávala, že, ako obvykle, vážnu situáciu, ktorá ohrozuje predovšetkým starých a chorých, podceníme a ja sa budem neustále báť o svoj život – na to som predsa v tomto štáte zvyknutá. Ale nie, naopak, prísne opatrenia sa nasadili s predstihom a situácia sa dostala pod kontrolu. Netvrdím, že som si ihneď začala veselo chodiť do obchodných centier ako v minulých rokoch, ale po zopár mesiacoch prísnej karantény som sa mohla vrátiť k akejsi okresanej verzii môjho bežného života. Po prvý krát som bola skutočne rada, že žijem na Slovensku a nie v zahraničí.

A potom prišlo leto a s ním aj neuveriteľné množstvo ľudí, ktorí si povedali, že dovolenka pri mori je pre nich úplne najvyššia priorita. Nechcite vedieť, ako dlho mi trvalo napísať predchádzajúcu vetu bez toho, aby som v nej použila vulgarizmus. To si vážne neuvedomujete, aká vysoká je pravdepodobnosť, že z miesta, kde sa stretne aspoň desať rôznych národností naraz, donesiete Covid-19? Keď vás médiá neustále varujú pred druhou vlnou, naozaj tým nemyslia to, že vás môže more zhodiť na breh a omlátiť vám hlavu o mólo. Aj keď podaktorí by ste si to zaslúžili.

Ja chápem, že pravá talianska zmrzlina je jedno z najlepších jedál, akých sa váš jazyk kedy dotkne. Ale vážne vám za ňu stojí ohroziť život vašej vlastnej babky? Ako človek s tracheostómiou chápem aj to, že nemôcť si ísť zaplávať do mora v Chorvátsku, keď sa na to tešíte vždy celý rok, je celkom smutné. Ale vážne je to podľa vás smutnejšie ako desiatky, možno stovky úmrtí, ktoré môžete spôsobiť? Vážne?

Ako vyzerala prvá vlna pre rizikového pacienta?

Ale ak by sme aj nehľadeli rovno na ten najhorší scenár, druhá vlna Covidu-19 by bola stále príšerná, minimálne pre ľudí v rizikovej skupine. Vezmite si moje skúsenosti z prvej vlny.

Pokúste sa tipnúť si, koľkokrát som bola vonku od začiatku roku 2020. Dobre, nemám čas, prezradím vám to – ak nepočítame nutné návštevy lekárov, tak presne dvakrát! Pričom raz z toho išlo o propagáciu môjho blogu, čo počítam ako prácu. Čiže len tak pre dobrý pocit som bola tento rok vonku jediný raz. Dokážete si predstaviť tak žiť? Podľa mňa si to ani nechcete predstaviť, doteraz som si to nechcela predstaviť ani ja.

Navyše si uvedomte, že celé tri mesiace bez jedinej výnimky som sa tvárou v tvár nevidela a nerozprávala s nikým okrem mojich rodičov a môjho krčného chirurga. A s krčným sa veľmi neporozprávate, keď vám práve robí zákrok tesne nad hlasivkami. Musela som teda zrušiť moje osobné asistentky, mnohé plány s priateľmi, s rodinou a áno, aj tú dovolenku pri mori, na ktorú som sa tešila rovnako ako vy.

Lenže ak sem prinesiete druhú vlnu, môj život takto nebude vyzerať iba tých pár mesiacov, ale minimálne do budúcej jari (pretože v zime nesmiem chodiť von všeobecne). A ak vznikne tretia, štvrtá vlna, budem izolovaná od sveta, až kým sa nenájde vakcína, čo môže trvať dlhé mesiace a možno aj roky. No takto izolovaná ani zďaleka nebudem len ja, ale aj desaťtisíce ďalších Slovákov. A to všetko len preto, že vy chcete ísť k moru. Vaša bezohľadnosť v tomto prípade doslova nemá hraníc.

Som 23-ročná žena s diagnózou spinálna svalová atrofia (SMA) typ 1, ktorú jedného dňa začala unavovať diskriminácia postihnutých ľudí oveľa viac ako jej nefungujúce svaly. Viac sa dozviete na stránke „Cieľ blogu“ v hornom menu. Od roku 2020 mi robia korektorov Kristína Zaťková a Ivan Lucien.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *